Dimkov autizmus je nevyliečiteľný, ale vaša pomoc mu môže pomôcť k uplatneniu sa v dospelom živote.
Dimka sa narodil ako zdravé dieťa, ale asi ako 2-ročný prestal rozprávať a odišiel do svojho vnútorného sveta, po návšteve mnohých lekárov a vyšetreniach mu diagnostikovali autizmus. Zaťal je Dimka odkázaný na moju starostlivosť, ale komunikuje, učí sa v škole, a pripravuje sa k dospelému životu. Má 12 rokov.
Na začiatku veľmi ťažko sa mi to počúvalo a prijímalo, nielenže som nevedela, čo nás čaká, ale najmä to, či bude môj syn jazdiť na kolobežke, písať, čítať, či raz bude môcť žiť sám náš svet. Môj život sa zrútil v stotine sekundy. Ale musela som sa dať dokopy, veľa čítať a študovať a spolu so synom sme prešli dlhú cestu s veľkými prekážkami. Je za tým veľa hodín, s fyzioterapeutmi, logopédom, psychológom, neurológom a psychiatrom. Navštevovali sme rehabilitačné centrá, hipoterapiu, mechanoterapiu, boosterapiu, plávanie a mnoho iného.
Syna vychovávam sama, manžel od nás odišiel, keď mal Dimka 6 rokov. Neustál to, nezvládol zdravotné komplikácie nášho syna a ani nám nepomáha. Môj syn bojoval a stále bojuje o svoje zdravie, v 5 rokoch sa naučil rozprávať, doteraz reč nie je celkom správna, ale je tam a pre nás je už aj toto víťazstvom. Dimka sa naučil behať, čítať a písať, skladať Lego… Teraz sa k hlavnej diagnóze pridal posttraumatický syndróm, ADHD, poruchu pozornosti, zmenilo sa jeho správanie, objavil sa strach, vrátili sa podnety a veľa vecí, o ktorých som si myslela, že sme sa ich zbavili už dávno. Viem, že k deťom v jeho veku má ešte stále veľmi ďaleko a potrebuje neustále terapie s odborníkmi a rehabilitácie, aby nestratil dosiahnuté výsledky, ale snaží sa a ja ako matka mu pomáham, ako môžem.
Učí sa na škole so zdravými deťmi, je šiestak, zatiaľ to zvláda. Snažím sa pripraviť ho na strednú školu. Ťažko prežívam, ako to dopadne. Dúfam, že sa to podarí. Dimka je šikovný, mohol by si v budúcností nájsť prácu a postarať sa o seba. Súrodencov nemá, ani viac príbuzných – len mňa a starkú. Potrebuje stále cvičenia, ktoré by pomohli vylepšiť komunikáciu s vonkajším svetom. Kvôli tomu hľadáme každú možnosť na rehabilitáciu.
Dostali sme ponuku podstúpiť rehabilitáciu v centre AXIS v Piešťanoch, je to jedno z najlepších rehabilitačných centier a pre môjho syna je to príležitosť na efektívnu rehabilitáciu. Ale rehabilitácia je príliš drahá a vzhľadom na to, že môj syn potrebuje neustálu starostlivosť, nemôžem pracovať na plný úväzok. Prosím vás preto o pomoc a podporu. Pravidelné rehabilitácie mi dávajú šancu na samostatnú budúcnosť pre môjho synčeka.
Sme veľmi vďační každému za pomoc, láskavosť, ústretovosť a podporu v ťažkých časoch. Je veľa milých ľudí s veľkým srdcom, celý život vám budeme vďační za pomoc a priazeň♥️ Ďakujem pekne
S úctou Eugénia (Dimkova mama)