Uplynul už rok, kedy bol mamičke diagnostikovaný malý meningeom – nezhubný nádor na mozgovej plene. Tento druh nádoru pomaly, ale určite rastie a časom začne spôsobovať zdravotné problémy. Bola jej odporučená operácia ako najlepšie riešenie s tým, že pokiaľ ju malo niečo z tohto typu diagnóz stretnúť, bola táto s najlepšou prognózou. Za týždeň po operácii mala byť späť v poriadku doma. Nikto nečakal, že to bude inak. Lenže v živote je to niekedy tak, že sa Vám stane niečo veľmi vzácne a aj tá najmenšia pravdepodobnosť sa stane skutočnosťou.. alebo skôr nočnou morou.
Operácia prebehla dobre, nič neobvyklé sa nestalo. Avšak na druhý deň dostala silný epileptický záchvat a ochrnula na celú ľavú polovicu tela. Príčinou bolo masívne krvácanie do mozgu a následný opuch. Musela okamžite na operáciu a následne musela byť v umelom spánku udržiavaná pri živote pľúcnym ventilátorom a množstvom liekov. Prvé dni boli bojom o prežitie. Nasledujúce týždne, mesiace a rok sa stali každodennou neistotou, obavami a strachom aké následky si ponesie. Učila sa znova vnímať svet okolo seba, sama dýchať, jesť. Nechápala, čo sa stalo. Kvôli tracheostómii nemohla hovoriť, čo komplikovalo dorozumievanie a vôbec pochopiť, čo potrebuje, trvalo niekedy hodiny. Našťastie rozum zostal v poriadku. To bola iskrička nádeje, že nič nie je stratené, že sa môže všetko zlepšiť, ak budeme vytrvalí a nepoľavíme v úsilí. Každý deň sme u nej trávili čas na ARIM, následne na NIP a LDN. Začínali sme bazálnou stimuláciou, nasledovala rehabilitácia, kognitívne cvičenia. Tu človek pochopil, že zdravotný systém vás dokáže udržať pri živote, ale ako bude život vyzerať potom, je už len a len na vás. Rehabilitácie prebiehali veľmi obmedzene. Na každého pacienta je reálne vymedzený čas 15 až 20 minút a to je skutočne veľmi málo. Naučili sme sa pod odborným vedením, ako s ňou v rámci našich možností rehabilitovať teda sami. Vďaka tomu sa naučila znova sedieť. Lenže tu naše možnosti skončili. Tu už bolo potrebné odborné intenzívne vedenie. Ono je totiž zásadné, aby všetky pohyby prebiehali správnym spôsobom v súlade s aktuálnym stavom. U človeka, ktorý mal také poškodenie mozgu, je to naozaj veľmi špeciálne a zložité. Podarilo sa nám zohnať fyzioterapeutku, ktorá k nej dochádza. Neuveriteľne jej pomohla, sami by sme to do stavu, v ktorom teraz ich nezvládli. Potom ďalší veľký pokrok nastal v rehabilitačnom centre AXIS Medical v Piešťanoch, kde absolvovala intenzívny komplexný rehabilitačný program. Teraz sa chystá na ďalší pobyt. A za ten čas vidíme, že jej intenzívna odborne vedená neurorehabilitácia naozaj prospieva a napriek veku sa posúva ďalej. Tieto rehabilitácie nie sú bohužiaľ platené zo zdravotného poistenia a sú veľmi nákladné. V AXISe prebieha každodenná terapia pod dohľadom lekára za účasti niekoľkých fyzioterapeutov, ergoterapeutov, logopéda a masérov. Využívajú jedinečný koncept, ktorý sme mali možnosť spoznať a vidieť jeho nad očakávania dobré výsledky. Je to všetko ale beh na dlhú trať, ktorý bude trvať mesiace, roky. Dôležité je stále pokračovať.
Kto mamičku poznáte viete, že má 62 rokov – áno nie je najmladšia, ale zase nie tak stará, aby zvyšok života strávila na lôžku. Navyše do osudnej operácie bola zdravá, aktívna, plne sebestačná. Poznáte jej povahu. Nikdy by nedokázala požiadať o pomoc alebo rozprávať o tom, že niečo potrebuje. Vždy tu bola hlavne pre druhých. Situácia sa ale zmenila. Jej cieľom je, aby z človeka, ktorý je teraz úplne odkázaný na pomoc druhých, s pomocou chodítka bola schopná chodiť sama.
