Náš syn Mirko je už 10 rokov v bdelej kóme. Upadol do nej následkom cievnej mozgovej príhody, ktorú utrpel vďaka veľkému pracovnému zaťaženiu a vypätiu v práci, keď mal len 45 rokov. V tom čase sa mu narodilo jeho druhé dieťa. Náš vnúčik pozná svojho otca bohužiaľ len takto, v bdelej kóme. Je to pre nás veľmi smutné a ťažké. Vždy keď ho príde náš vnúčik a jeho syn navštíviť, obaja sa veľmi tešia, sú na seba totiž bveľmi citovo naviazaní. O Mirka sa staráme len my jeho rodičia. Sme dôchodcovia, ja mám už 71 rokov a môj manžel, Mirkov otec 74 rokov a zdravotné problémy máme už aj my dvaja. Sily nám už ubúdajú a nevládzeme toľko ako pred pár rokmi. Odkedy sa o neho staráme, nemal Mirko za ten čas nikdy preležaniny. Staráme sa o neho 24 hodín denne 7 dní v týždni. Všetko čo máme, ide na jeho liečbu, ale je to žalostne málo. Mirko potrebuje stále cvičiť a rehabilitovať, inak sa mu nebude jeho zdravotný stav zlepšovať.
Za ten čas sme spolu dokázali veľa pokrokov, ale potrebujeme Vašu pomoc, aby mohol náš milovaný syn robiť pokroky aj naďalej. Veľmi si želáme, aby raz Mirko mohol konečne svojho syna silno objať a vybozkávať.
Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorým Mirkov a náš život nebude ľahostajný.
